Spôsoby sterilizácie lekárskych nástrojov a zdravotníckeho materiálu

 

Sterilizácia a dezinfekcia – podobnosti a rozdiely

Sterilizácia = odstránenie všetkých mikroorganizmov z prostredia, ktoré sterilizujeme.

• Sterilizácia je spravidla účinnejšia, ako dezinfekcia.
• Dnes sú preferovanejšie fyzikálne postupy viac, ako chemické.

Dezinfekcia = prerušenie cesty šírenia nákazy a odstránenie pôvodcu infekcie.

• V súčasnosti sú rozšírenejšie skôr chemické postupy.
• Niekedy je chemická dezinfekcia účinná až tak, že výsledok predstavuje sterilita dezinfikovaného. Tento stupeň dezinfekcie sa používa, pokiaľ nejde predmety sterilizovať.

Význam a metódy sterilizácie v lekárstve

Sterilizáciou myslíme škálu činností, ktoré vedú v danom prostredí k odstráneniu, či usmrteniu všetkých životaschopných mikroorganizmov. A to vrátane rezistentných spór, mikroskopických húb, vývojových štádií protozoí, či prípadne helmintov. Sterilizácia zahŕňa množstvo metód, ktorými ju možno vykonať. Na začiatku však stojí riadna príprava. Poďme si oboje priblížiť.
 

Predsterilizačná príprava

Jej úlohou je dodať čistý, suchý, funkčný a zabalený lekársky materiál pripravený na následnú sterilizáciu. Príprava zahŕňa:

• Dekontamináciu = odstránenie mikroorganizmov z prostredia, povrchov i nástrojov. Alternatívou je dezinfekcia = zneškodnenie patogénov dezinfekčnými prostriedkami.
• Mechanickú očistu – prebieha za pomoci prístrojov, ako čistiace stroje, tlakové pištole, ultrazvukové čističky a iné.
• Oplach pitnou, či destilovanou vodou.
• Všetko zakončuje riadne osušenie a uloženie do sterilizačného obalu.

A. Chemická sterilizácia

Prvotný typ, ktorý sa dnes využíva tam, kde nemožno sterilizovať fyzikálnymi metódami. Sterilizačným médiom sú spravidla plyny ethylénoxidu a formaldehydu v predpísanom zložení a množstve. Etylénoxid a formaldehyd sterilizácia v súčasnosti zastarávajú. A to z dôvodu toxicity ovplyvňujúcej kvalitu zdravia aj životného prostredia. Ďalej spomeňme vysokú náročnosť na obsluhu a ekonomickú stránku prevádzky.

✔️ Sterilizácia etylénoxidom

Využiteľná na sterilizáciu termolabilného zdravotníckeho materiálu a jemných nástrojov, ako šijací materiál a očné skalpely. Plynná zmes etylénoxidu pôsobí v podtlaku alebo pretlaku v rozmedzí teplôt 37–55 °C pri parametroch stanovených výrobcom.

Etylénoxid sterilizácia – výhody a nevýhody

Dobre penetruje membrány väčšiny plastických hmôt, preto je možné sterilizovať predmety do nich balené.	Balenie predlžuje dobu sterilizácie.
Sterilant so širokospektrálnym účinkom.	Prchavá kvapalina, ktorej pary sú toxické.
	Vysoké náklady na sterilizačné zariadenie.

1. Sterilizácia zmesí etylénoxidu a inertného plynu

   Sterilizátor funguje pod vyšším tlakom, ako atmosférickým. Využíva etylénoxid a inertný plyn. Prevádzka je oproti čistému etylénoxidu drahšia vzhľadom na náklady na zdrojovú zmes.

2. Sterilizácia čistým etylénoxidom

   Sterilizátor funguje pod nižším tlakom, ako atmosférickým. Využíva čistý etylénoxid, ktorého výhoda tkvie predovšetkým v bezpečnosti. Pokiaľ sa čokoľvek stane, do ovzdušia neuniká inertný plyn. Pri sterilizácii sa dosahujú nižšie koncentrácie, čím sa predlžuje jej doba.

✔️ Sterilizácia formaldehydom

Prebieha pôsobením plynnej zmesi formaldehydu s vodnou parou pri teplote 60–80 °C a podtlaku až -90 kPa. Pri obsluhe sterilizátora sa postupuje podľa návodu výrobcu. Dôležitá je odvetrávacia perióda vo vzťahu k čistote pracovného ovzdušia.

Formaldehyd sterilizácia – výhody a nevýhody

Vhodná na sterilizáciu lekárskych pomôcok z termoplastov a drobných kovových nástrojov.	Formaldehyd je toxický pri požití, pri kontakte s pokožkou aj vdýchnutí.
	Má korozívne účinky, nemá penetračné schopnosti a pôsobí len povrchovo.

 

B. Sterilizácia ozónom

Ozón je možné použiť vďaka jeho vlastnostiam účinného oxidačného činidla. Oxidáciou je schopný odstrániť chemické zlúčeniny a zničiť patogénne mikroorganizmy. Používa sa tiež na dezinfekciu vody. Tá totiž obsahuje množstvo mikrobiologických kontaminantov inaktivovateľných alebo rozložiteľných práve ozónom.

Sterilizácia ozónom – výhody a nevýhody

Veľmi účinná alternatíva k sterilizácii UV žiarením alebo chlórom.	Ozón pri vysokých koncentráciách spôsobuje bolesti hlavy, nútený kašeľ a dráždi spojivky.
Ozón sa hodí na sterilizáciu ordinácií, izieb, likvidáciu plesní, odstránenie zápachu.
Je schopný zlikvidovať aj patogény rezistentné na aplikáciu chlóru.

 

C. Sterilizácia žiarením

Elimináciu buniek mikroorganizmov na povrchoch, predmetoch, či iných plochách je možné vykonávať taktiež pomocou žiarenia.

Sterilizácia žiarením – výhody a nevýhody

Sterilizované predmety nevykazujú zvyškové sekundárne žiarenie.	Aplikovateľné len na dekontamináciu relatívne ľahko znečistených predmetov.

✔️ Sterilizácia ionizujúcim žiarením, gama sterilizácia

Využíva sa pri sterilizácii ľahko kontaminovaných predmetov. Ide napríklad o zdravotnícke potreby z gumy a plastov, vrátane injekčných striekačiek, kanýl a niektorých transplantátov. Sterilizácia prebieha gama žiarením prenikajúcim aj cez obaly. Nehodí sa, ale pre predmety kontaminované biologickým materiálom.

✔️ Sterilizácia UV žiarením

Na doplnkovú dekontamináciu relatívne čistých a prázdnych pracovných plôch v bezpečnostných boxoch, či aseptických prevádzkach. Dosah lúčov pri mikrobicídnom pôsobení nepreniká do hĺbky, väčšinou len do 30–50 cm.

✔️ Sterilizácia ultrazvukom

Uplatní sa pri čistení dutých nástrojov pred samotnou sterilizáciou. Ultrazvuk odstraňuje nečistoty z drobných otvorov a dutín procesom kavitácie. Ten je efektívny na elimináciu prilepených nečistôt, nemá ale zaručený devitalizačný účinok na mikroorganizmy.
 

D. Fyzikálna sterilizácia

Využíva fyzikálne postupy na zabezpečenie sterility materiálov a predmetov. Na rozdiel od chemickej sterilizácie, ktorá sa spolieha na dezinfekčné chemikálie, sa opiera o nasledujúce spôsoby – vlhké teplo, prúdiaci horúci vzduch, či plazmu. Fyzikálna sterilizácia je bezpečná, účinná a šetrná. Preto sa v súčasnosti uplatňuje v zdravotníctve, laboratóriách a priemysle najviac.

✔️ Sterilizácia vlhkým teplom

Ničí mikroorganizmy kombináciou tepla a vlhkosti. Vlhké teplo je efektívnejšie, ako suché. Lepšie totiž preniká do buniek a eliminuje ich. Táto metóda sa tak považuje za jednu z najúčinnejších - typicky pri sterilizácii chirurgických operačných nástrojov niektorých plastových materiálov a predmetov z kovu, skla, keramiky, textilu, či gumy. Ani vlhké teplo ale nie je 100 % - neodporúča sa na tepelne labilné materiály aj tie, ktoré môže vlhkosť poškodiť.

Najbežnejšie zariadenie na sterilizáciu vlhkým teplom, označovaným aj, ako parná sterilizácia, predstavuje autokláv.  Ide o hrniec používajúci paru pod vysokým tlakom. Štandardný cyklus sterilizácia zdravotníckeho materiálu v tomto parnom sterilizátore obvykle zahŕňa zahriatie na 121–134 °C počas 15–60 min, a to podľa typu a objemu sterilizovaného materiálu.

✔️ Sterilizácia horúcim vzduchom

Ideálna pre odolné a termolabilné materiály bez vody. Nie je teda úplne vhodná pre vosky, oleje, tuky, ale aj krehké sklo, či porcelán. Samostatnú tému stanovuje teplovzdušná sterilizácia a teplota. Využíva sa rozmedzie 160–180 °C. Pri 160 °C sa sterilizuje napr. drevo, textil, korok, vata, papier. Pri 180 °C sa do 5 min zničí takmer všetky nesporulujúce mikróby. Najodolnejšie voči suchému teplu sú bakteriálne spóry. Zlikvidujú sa za 15 minút pri 180 °C.

Ako každý spôsob, aj tento má svoju nevýhodu. Pri sterilizácii horúcim vzduchom trpí sterilizovaný materiál. Mení svoje vlastnosti a vzhľad.

✔️ Sterilizácia plazmou

Sterilizácia lekárskych a zdravotníckych materiálov plazmou je moderná metóda spoliehajúca sa na jednoduché chemické procesy. V sterilizátore sa pôsobením elektrického napätia či vysokofrekvenčných vĺn vytvára elektrické pole. Až potom vzniká nízkoteplotná plazma. Sterilizačné médium predstavuje silné oxidačné činidlo peroxid vodíka. Ten sám na likvidáciu patogénov nestačí. Keď však naň pôsobí práve plazma, vzniknú vysoko reaktívne častice.

Plazmová sterilizácia má množstvo plusov. Prebieha pri nízkych teplotách 35–50 °C. Možno teda sterilizovať aj materiály citlivé na teplotu. Plazma navyše preniká iba do tenkej vrstvy materiálu a neovplyvňuje tak jeho vlastnosti. Sterilizácia sa uskutočňuje pri nízkej vlhkosti, takže korozívne a fyzikálne účinky sa taktiež vylučujú. Touto metódou nemožno sterilizovať iba predmety z celulózy, tekutiny, či materiály, ktoré narúšajú oxidačné činidlá.
 

Zásady sterilizácie

1. Konkrétna metóda sterilizácie sa vyberá v súlade s odporúčaním výrobcu jednotlivých lekárskych nástrojov, pomôcok a materiálov.

2. Tie sa sterilizujú až po riadnej predsterilizačnej príprave.

3. Zdravotnícke predmety sa vkladajú do náležitého sterilizačného obalu aj komory spôsobom, ktorý umožňuje, čo najlepšie prenikanie sterilizačného média.

4. Obaly s vysterilizovanými predmetmi sa označujú dátumom sterilizácie a expirácie, kódom pracovníka zodpovedného za ich neporušenie a kontrolou procesového testu.

• Jednorazové obaly (papierové, polyamidové, kombinované) sú opatrené procesovým testom, zatavujú sa zvarom širokým min. 8 mm alebo 2 x 3 mm, ak nie je vzdialenosť zvarov od seba viac ako 5 mm, alebo sa zatavujú lepením originálneho spoja na obale.
• Opakovane používané obaly (kazety, kontajnery) – na každý pevný sterilizačný obal sa musí umiestniť procesový test.

5. Každý sterilizačný cyklus je nutné zdokumentovať v sterilizačnom denníku – dátumom, druhom sterilizovaného materiálu, menom a podpisom osoby, ktorá sterilizáciu vykonala.

6. Vysterilizované predmety sa uskladňujú nasledujúcim spôsobom:

• voľne s krátkou expiračnou dobou,
• sú chránené v uzavretej skrini, zásuvke, či inom obale s dlhšou expiráciou,
• pre dlhodobú expiráciu sa používa dvojitý obal vkladaný po sterilizácii do uzatvárateľného skladovacieho obalu,
• pre lepšiu manipuláciu so sterilným materiálom je možné vo výnimočných situáciách použiť podávkové kliešte uchovávané na sucho v potulke, pričom výmena podávok a potulky sa musí vykonávať min. 1x za 8 h.

7. Obaly s vysterilizovaným materiálom sa prevážajú v uzavretých prepravkách, alebo skriniach, ktoré ich chránia pred znečistením, či poškodením.
 

Kontrola účinnosti sterilizačných prístrojov

Za kontrolu účinnosti je úplne zodpovedný prevádzkovateľ.

Kontrola sterilizácie sa vykonáva

a) Biologickými systémami

1. V prípade nových a opravených prístrojov pred začatím používania.
2. Ak nastanú okolnosti vedúce k pochybnostiam o sterilizačnej účinnosti.
3. Pri pravidelných kontrolách.

b) Nebiologickými systémami

1. Chemické testy procesové rozlišujú materiál pripravený na sterilizáciu a už sterilizovaný.
2. Chemické testy sterilizácie sú určené na preukázanie splnenia všetkých parametrov cyklu. Vkladajú sa tam, kde sterilizačné médium preniká najhoršie.
3. Bowie-Dick testy

 c) Fyzikálnymi systémami

1. Vákuové testy.
2. Ukazovacie alebo zapisovacie aparatúry na meranie teploty.

Ako vidíme, sterilizácia lekárskych nástrojov a pomôcok je základným pilierom v každodennej praxi zdravotníkov. Od chémie cez autoklávovanie až po plazmovú sterilizáciu – každá metóda má špecifické využitie a význam. Kľúčom je ich správne používanie a neustále vzdelávanie, čo napomáha k lepšej ochrane pacientov a personálu. Dúfame, že týmto článkom sme k nej aspoň čiastočne prispeli.